Autorská výstava s názvom „Ku koreňom“ v Podtatranskej knižnici v Poprade, Oddelenie umenia v Spišskej Sobote
Miesto: Spišská Sobota, SK
Termín: jún – júl 2011
Podtatranská knižnica pripravila v oddelení umenia v Spišskej Sobote výstavu dvoch mladých autorov Tomáša Turzáka a Martina Valka pod názvom Ku koreňom. Výstavu otvorila v piatok 10. júna riaditeľka knižnice Anna Balejová.
Tomáš Turzák sa narodil v Poprade a už v detstve sa stretával s výtvarným umením a tvorbou. Pod vedením otca Miloslava aj starého otca Samuela prichádzal k prvým dotykom s farbou, tvarom a priestorom. Inšpiráciu k tvorbe stále čerpá doma u otca v rodinnom ateliéri, ako aj v Nitre, kde v súčasnosti pôsobí ako vedecko-výskumný pracovník a vysokoškolský pedagóg na Katedre pedagogiky UKF v Nitre. Verejnosti sa výtvarne predstavuje výstavou už po deviatykrát. „Na tejto výstave vystavujem motívy Vysokých Tatier a Spiša. Rád sa vraciam domov a tvorím kraj, v ktorom som vyrástol. Pred dvomi rokmi som mal výstavu Potulky Spišom v kežmarskej Barónke, terajšia výstava je prekvapením, pretože vystavujem sériu akrylov a viacero väčších olejomalieb Vysokých Tatier, sú to menej známe pohľady. Názov výstavy Ku koreňom sme zvolili nielen preto, že sa rád vraciam domov, ale môjho spolužiaka z vysokej školy Martina inšpirujú práve korene stromov,“ povedal T. Turzák. Martin Valko námety čerpá v prírode, nachádza tu samorasty, ktoré dotvára, pričom používa rôzne povrchové úpravy a techniky, napríklad bronz, zlato a olejové maľby, niekedy samorasty ponecháva čisté.
zdroj: Noviny Poprad, 2011, V Spišskej Sobote otvorili výstavu Ku koreňom
Výber z recenzie výstavy
Ľudia dneška, sú akoby zámerom vťahovaní do tzv. „aktívneho života”. Práca, počítač, šport, láska, láska ako šport – rýchlo a bez vzťahu – všetko podľa zásady, ako recyklovat’ mozgy. Dav je ovládaný nie vlastným vnútorným životom, ale je vťahovaný do neustálych hier, rýchle reakcie, rýchle podpisy, prvý na križovatke, byť neustále „in”. Preto som rád, že ešte stále sú jednotlivci, ktorí iným ľuďom ponúkajú niečo, čo možno ich donútiť k zastaveniu a prežívaniu. Autor žije a tvorí v súčasnosti v Nitre, no za svoj domov stále považuje rodný kraj, ako aj naznačuje v názve svojej výstavy Návraty ku koreňom. No nie sú to len návraty do krajiny, v ktorej má svoje korene, ale aj návraty ku koreňom poctivej maľbe. Vo výbere z posledných rokov nám predstavuje svoj pohľad na úlohu maľby. V jeho priestorových kompozíciách dominuje príroda a s ňou spojená architektúra – hory, stromy, hranaté stavby, ktoré podvedome harmonizuje a transformuje do novej podoby. V týchto obrazoch je „ekologický” a nadčasový podtón. Harmónia, úcta k prírode, k dielu našich predkov, ku človeku Motív vzpriamenosti, symbol rastu a tryskania prírodných síl viditeľne ovplyvňuje autorove väčšinou výškovo koncipované kompozície plné expresie a zároveň precítenosti. Zjednodušené tvaroslovie, často iba výtvarný znak, symbol, v podobe kmeňa stromov, skalnej steny, gesto, linie, prezradzujú vždy osobný prežitok situácie, miesta a tvarov. Základným stavebným kameňom týchto kompozic je LÍNIA a FARBA. Farba ako nositeľ energie, farba ako svetlo, farba formujúca aj tvary a hlboké priestory vytyčené líniami, farba, ktorej svetelná hodnota im dodává duchovný rozmer. Obrazy a kresby Tomáša zviditelňujú tušené, často hľadané, v mnoha variantách skúšané „siločiary neuchopiteľného univerza”. Činí tak maliarskym rukopisom spontánnym, pre ktorý sa vžil termín „expresívny jazyk”. Dynamizácia formy, ktorú mladý maliar kresebne i farebne člení a tým rytmizuje pomocou lineárnych a diagonálnych siločiar, pripomína, že medzi realitou a jej rýdzo výtvarným prepodstatnením, medzi zrakovosťou a osobnou víziou, zostáva čiara, ktorú svojím maliarskym videním prekračuje a ukazuje nám prírodu ako novú realitu pôvodného predmetného a javového sveta. Avšak ani tu nijako nevybočuje zo svojej započatej cesty, iba pozerá na túto skutočnú realitu iným pohľadom.
Autor recenzie: Mgr. Vratislav Matoušek